Oficiálne vyjadrenie Dr. Istvána Kovácsa, vedca a kandidáta chemických vied, k analýze videa relácie ,,A DOST”.

Televízna relácia A DOST sa zaoberala “nezávislou” kontrolou kvality minerálnych vôd.

Bohužiaľ, ak sa na túto reláciu pozrieme z profesionálneho hľadiska, celá relácia je manipuláciou postavenou na ľahkovážnych výrokoch. Oháňajú sa vedeckými výrazmi, strašia ľudí, ktorí nemajú správne vedomosti a nedokážu analyzovať, čo je pravda a čo nie. Pokúsime sa preto vysvetliť tvrdenia uvedené v tomto programe z VEDECKÉHO hľadiska.

Manipulácia s číslami – nekorektný prístup.

Do jednej tabuľky sme zhrnuli údaje uvedené z ich viacerých malých tabuliek, s ktorými sa snažili preukázať len závažnosť analýzy, ktorá boli vykonaná nimi.  

Vo videu A DOST sa porovnávajú rôzne vody na základe nimi nameraných hodnôt (ktoré sú v prípade Royal Water nesprávne). Je to z ODBORNÉHO hľadiska nesprávny prístup, ak nie je stanovený povolený štandardizovaný prípustný limit, pod ktorým sa musí nameraná hodnota za každú cenu nachádzať. My sme to teraz urobili dodatočne. V tabuľke nájdete tiež hodnoty podľa normy EÚ. Namerané parametre treba porovnávať s touto hodnotou, ale v A DOST to neurobili. Otázka, prečo?

Tabuľka. Hodnoty namerané podľa relácie A DOST, doplnené o hraničné hodnoty EÚ

Pretože všetky vody uvedené v tabuľke vyhovujú norme EÚ!!!

A DOST zákonné hraničné hodnoty vôd neuviedol preto, lebo odrazu by bolo vidno, že to, o čom v tej relácii rozprávajú, nie je žiadnym veľkým problémom a sú to iba prázdne reči. 

V relácii A DOST sa pokúsili z ničoho spraviť veľké bum, ale je to iba malé puk.

Koncept relácie A DOST sa prepadol, keď dostali vyššie uvedenú tabuľku. Vyšlo najavo, že SA NIE JE O ČOM BAVIŤ.

ČO TERAZ BUDE S RELÁCIOU? A vymysleli rozprávku o „modrých deťoch”.

Methemoglobinémia alebo inak povedané syndróm „modrého dieťaťa“.

Syndróm methemoglobinémie sa môže vyskytnúť pri deťoch vo veku 1-3 mesiacov, ktoré prijímali umelú výživu, alebo pri ktorých materinské mlieko, ktoré konzumovali, riedili takou vodou zo studne, ktorá mala značne vysoký obsah dusičnanov, pričom občas obsahovala aj také baktérie, ktoré sú schopné premieňať dusičnany. Charakteristické príznaky: bábätko je spočiatku zdanlivo v poriadku, potom odrazu jeho pokožka nadobudne modro-fialové sfarbenie (stáva sa kyanotickým, podobne ako pery dieťaťa, ktoré sa dlho plahočí v studenej vode dôsledkom chladu, čo je však neškodný jav) a zmena sfarbenia pokožky je sprevádzaná dýchacími ťažkosťami. Toto je takzvaný syndróm modrého dieťaťa (blue baby). V závažnejších prípadoch môže mať táto choroba bez okamžitého lekárskeho zásahu za následok smrť udusením.

Takýto príbeh v televíznej relácii veľmi silno zapôsobí, jediným problémom je, že nemá absolútne nič spoločné s balenými vodami! Prečo?

  1. Dnes vďaka bežnému prístupu k vode z vodovodu sa už toto ochorenie nevyskytuje. Napríklad, na území Maďarska v rokoch 1976 až 1988 sa vyskytlo viac ako 1600 prípadov s 24 úmrtiami, koncom 90-tych rokov počet ochorení v Maďarsku klesol pod 10, bez smrteľných dôsledkov. V súčasnosti, po 30 rokoch, už nie sú k dispozícii žiadne informácie o výskyte syndrómu modrého dieťaťa. Teda pitné vody, hlavne balené, takéto ochorenia nespôsobujú! Ten, kto to tvrdí (A DOST), nehovorí pravdu!
  2. Krajiny EÚ prijali maximálny limit koncentrácie dusičnanov v pitnej vode 50 mg/l. Podľa vedcov ani 100 mg/l nemôže spôsobiť syndróm modrého dieťať
  3. Okrem dusičnanov môže syndróm modrého dieťaťa v pitnej vode spôsobiť aj chlorečnan, preto EÚ znížila hraničnú hodnotu chlorečnanu zo 700 µg/l na 250 µg/l. Podľa údajov A DOST (viď tabuľku), žiadna z vôd sa nepribližuje k tejto hodnote, takže neexistuje riziko, že fľašková voda by mohla spôsobiť syndróm modrého dieťaťa!!

Nižšie uvedený graf vám pomôže porozumieť tomu, ako veľmi to A DOST vo svojej relácii preháňa. V grafe je vyznačený limit 50 mg/l, prijatý v EÚ. Stupnica koncentrácie je logaritmická, takže 10-násobná zmena koncentrácie je zreteľne viditeľná.

Výskyt syndrómu „modrého dieťaťa“ sa môže vyskytnúť iba v prípade prítomnosti stoviek miligramov dusičnanov na liter!

V prípade vôd spomínaných v predmetnej relácii boli namerané koncentrácie 0,08 až 5,61 mg/l. To znamená, že koncentrácia dusičnanov v balenej vode je najmenej 10-krát, ale v mnohých prípadoch 500-krát nižšia ako prípustné hodnoty! Poukazovať teda na to, že takáto koncentrácia dusičnanov v balenej vode je problém a je pre ľudí nebezpečná, je buď známkou nevedomosti, alebo je to úmyselné zavádzanie divákov.

 Aby to bolo ešte zrozumiteľnejšie, ukázali sme na grafe hodnoty dusičnanov dané Pražskými vodárňami v pražských vodovodných vodách. Jednoznačne z neho vyplýva, že voda z vodovodu v Prahe spĺňa limit EÚ a v Prahe ju roky konzumujú milióny ľudí, pričom tam sa syndróm „modrého dieťaťa“ vôbec nevyskytol! Nemusíte sa preto báť, môžete pokojne konzumovať balené minerálne vody. To, čo tvrdili A DOST, nie je pravda!

Podobná je situácia aj v prípade chlorečnanov. Nasledujúci graf ilustruje, ako koncentrácie nimi namerané v balenej vode (v prípade Royal Water boli výsledky nesprávne uvedené!!!) súvisia s hodnotami špecifickými pre vodu z vodovodu v mestách EÚ a s hraničnou hodnotou stanovenou EÚ.

Je to ďalšia ukážka toho, že už bolo DOSŤ (A DOST) zavádzania ľudí!

Aká bola presnosť meraní A DOST?

 Ďalším problémom je, že v relácii nie je uvedená žiadna iná záruka toho, že namerané hodnoty budú zaručené, iba toľko, že merania sa uskutočnili že vraj v akreditovanom laboratóriu Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe ( a pravdepodobne meranie vykonávali študenti tejto školy). Z vedeckého hľadiska – 1 meranie – nie je meranie! Na vylúčenie ľudských chýb alebo chýb zapríčinených nepresnosťou prístrojov sú potrebné merania vykonané aj v iných laboratóriách. To, že k takýmto chybám môže dôjsť, je možné ilustrovať na príklade vody Royal Mineral Water, kde boli uvedené a publikované nesprávne hodnoty.

V prípade prémiovej minerálnej vody Royal Water nameralo laboratórium Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe hodnotu dusičnanov 0,22 mg/l, kým akreditované laboratórium VÍZKUTATÓ VÍZKÉMIA Kft. v Budapešti (Laboratórium pre výskum vody), špecializované na analýzu vody, nameralo AKREDITOVANÝM MERANÍM menej ako 0,1 mg/l, čiže menšia hodnota sa už akreditovane merať garantovane nedá a hodnoty boli pod merateľnú hodnotu.,. takže v žiadnom prípade 0,2 mg/l, čo by bolo už blízo hodnote v A DOST. Keďže hovoríme o akreditovaných laboratóriách, kde sa musí dodržiavať presnosť meraní podľa predpisov, výsledky by sa nemali v takej miere odlišovať. Inými slovami, existujú odôvodnené pochybnosti o presnosti hodnôt publikovaných v programe A DOST. To sa dokazuje aj v prípade ClO3 (chlorečnanu) nimi nameraná hodnota 10,9 µg/l (na obrázku červený otáznik) nameraná podľa relácie A DOST, pričom v laboratóriu VÍKUTATÓ VÍZKÉMIA Kft. namerali akreditovaným  meraním pod 0,002/l, čiže akreditovane sa nižšia hodnota merať nedala a výsledky boli pod touto najnižšou merateľnou hodnotou!

Tento prípad tiež poukazuje na to, že je dôležité skontrolovať presnosť merania, inak robíme zlé rozhodnutia na základe chybných údajov.

Bohužiaľ, A DOST vo svojej relácii neriešili také podstatné otázky, ako je presnosť, ale zverejnil chybné hodnotenia, získané v dôsledku nepresných meraní, ktoré poškodili reputáciu niektorých výrobkov.

O kvalite a cene vôd

Je zaujímavé, že A DOST dospeli k záveru, že minerálne vody predávané za nižšie ceny nie sú o nič horšie ako tie drahšie – to je ďalší ich prešľap!

Cena minerálnych vôd nie je daná iba koncentráciou dusičnanov alebo chlóru!

Cena týchto vôd závisí predovšetkým od ich kvality.

Kvalita vody závisí od mnohých parametrov, ako sú fyzikálno-chemické parametre (pH, ORP, DO, EC, TOC), chemické zloženie, čistota vody, priehľadnosť, koncentrácia užitočných mikroelementov, podiel makroelementov, geologické podmienky ich získavania, technológia plnenia do fliaš, mikrobiológia atď.

Nie je náhoda, že existujú drahé vody, ktoré si ľudia kupujú aj napriek tomu, že sú drahšie, pretože sa dokázalo, že patria do kategórie vynikajúcich vôd.

Samozrejme existuje rad parametrov, ktoré musí každá pitná voda spĺňať, aby mohla byť uvedená na trh, ale iba na základe nich nie je možné stanoviť kvalitu vody.

Vysvetlím.

Príklad. Každý lekár potrebuje získať lekársky diplom na to, aby mohol liečiť ľudí. Ale to, že ktorý lekár koľko zarába, určujú jeho odborné vedomosti, skúsenosti a príležitosti, nie skutočnosť, že má lekársky diplom, a vieme, že existujú lekári rôznych kvalít, s podobnými lekárskymi diplomami, ktorí majú príjmy zodpovedajúce kvalite ich práce.

 Parametre vymenované vo videu A DOST neurčujú kvalitu vôd, iba ich konzumovateľnosť, to je obrovský rozdiel. Tieto parametre nemajú nič spoločné s kvalitou a cenou minerálnych vôd!

Tieto parametre sú určené na ochranu spotrebiteľov pred škodlivými látkami, najmä s cieľom zabrániť uvedeniu takého výrobku na trh, ktorý obsahuje napr. toxické látky.

Tak ako nemá zmysel rozdeľovať vody podľa kvality na základe týchto parametrov, tak ani relácia A DOST o vodách nemala žiadny zmysel.

Zhrnutie

Bohužiaľ, v televíznej relácii A DOST bolo odovzdaných veľa dezinformácií, ktoré divákov zavádzajú.

  1. Vybrané minerálne vody boli na základe vedecky nepodložených parametrov klasifikované ako dobré/zlé, čím majú tendenciu podľa iných parametrov degradovať vody vynikajúcej kvality a vylepšiť či uprednostňovať vody slabších parametrov.
  2. Diváci boli uvedení do omylu tým, že namerané parametre neporovnávali s ich limitmi stanovenými EÚ.
  3. Nebola zaručená presnosť meraní. Boli zverejnené nepresné výsledky meraní, prinajmenšom vprípade vody Royal Water, a chybne podhodnotili kvalitu kontrolovaného produktu.
  4. Divákov strašili syndrómom „modrého dieťaťa“, ktorý nie je typický pre balené minerálne vody, a takýmto spôsobom ich odrádzal od konzumácie zdravých balených vôd.

Dr. István Kovács, vedec a kandidát chemických vied

Literatúra

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Methemoglobinemia#cite_note-10
  2. Powlson, David S.; Addiscott, Tom M.; Benjamin, Nigel; Cassman, Ken G.; De Kok, Theo M.; Van Grinsven, Hans; l’Hirondel, Jean-Louis; Avery, Alex A.; Van Kessel, Chris (2008). “When Does Nitrate Become a Risk for Humans?”. Journal of Environmental Quality. 37 (2): 291–5. doi:2134/jeq2007.0177. PMID18268290
  3. Nitrate and nitrite in drinking-water.https://www.who.int/water_sanitation_health/dwq/chemicals/nitratenitrite2ndadd.pdf
  4. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK537317/#article-25071.s2
  5. Drinking water quality.The text below is based on the chapter Drinking water quality published in yearbook Prague Environment 2006. http://portalzp.praha.eu/jnp/en/environment/for_experts_and_partner_cities/water/drinking_water_quality_2.xhtml
  6. Drinking Water Parameter Cooperation Project .Support to the revision of Annex I Council Directive 98/83/EC on the Quality of Water Intended for Human Consumption (Drinking Water Directive) Recommendations. Bonn, 11 September 2017.
  7. https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/plant/docs/sc_phyto_20180226_ppr_sum.pdf

Standing Committee on Plants, Animals, Food and FeedSectionPhytopharmaceuticals -Residues26-27 February 2018

  1. https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.2903/j.efsa.2015.4135 Risks for public health related to the presence of chlorate in food.

http://www.dwi.gov.uk/research/completed-research/reports/DWI70-2-316.pdf
Chlorate in Drinking WaterDefraWT2209(DWI70/2/316)